Práca v zahraničí: áno alebo nie?

Byť študentom vysokej školy v dnešnej dobe so sebou prináša nespočetné výhody. Medzi tie hlavné patrí takmer voľný trh práce na území celej Európy a vlastne skoro na celom svete.
Mladým viac, či menej kvalifikovaným absolventom sa tak mnohonásobne rozširujú možnosti uplatnenia. Nič nie je však zadarmo a nikto učený z neba ešte nespadol. O tom, že práca v zahraničí nie je vždy prechádzkou ružovou záhradou svedčí už samotný fakt, že o prípadnom zamestnaní v cudzine uvažuje zatiaľ len menej ako päť percent oslovených Slovákov v aktívnom veku. Je síce pravdou, že súčasní vysokoškoláci a čerství absolventi sú v tomto ohľade odvážnejší, no o možnosť získať prax v zahraničí stojí stále len minimum z nich. Dôvodom sú predovšetkým isté riziká, ktoré rozhodnutie odísť do cudziny za pracou často sprevádzajú. Obavy študentov pritom vyplývajú z troch hlavných oblastí – osobnej, profesnej a finančnej.

Mám na to psychicky?
Vycestovať do neznáma chce nutnú dávku osobnej odvahy. Nie každý sa dokáže popasovať s neistotou a možnými rizikami, ktoré v zahraničí čakajú. Ak nechcete byť nemilo prekvapení, pripravte sa dopredu na to, že budete často núten zo seba vydať úplne všetko, a to po fyzickej, tak aj psychickej stránke. Len málokto si totižto hneď na začiatku nájde nejakú kvalifikovanú prácu.

Aby ste sa nejako uživili, bude najskôr potrebovať začať skutočne odspodu.
Nakoľko každý nie je z domova zvyknutý na status „podradného“ zamestnanca alebo robotníka, nemajte na začiatok „veľké oči“. Pre západných zamestnávateľov budete často len „ten z východu“. V zahraničí, aspoň zo začiatku, klesne aj úroveň bývania a celkovo vášho života. Často prídete o svoj životný priestor a komfort, na ktorý ste z domova zvyknutí. No, i to má svoje pozitívne stránky. Určite budete vystavení novým situáciám, ktoré vás donútia postaviť sa na vlastné nohy a postarať sa o sebe.

Dokážem si nájsť prácu?
Pred odjazdom do zahraničia je potrebné si uvedomiť jednu vec – či účelom je rýchlo si zarobiť peniaze akoukoľvek jednorazovou prácou, alebo pobyt v zahraničí súčasťou načaté profesionálné kariéry. Zatiaľ čo v prvom prípade nie je až taký problém siahnuť na nekvalifikovanú prácu za minimálny plat v danom štáte, v druhom prípade bude cesta k vysnenému zamestnaniu zložitejšia.

Nutnou podmienkou zahraničných zamestnávateľov v prípade kvalifikovaných profesií je totiž výborná znalosť cudzieho jazyka, ktorým sa v danej firme komunikuje.

Úroveň vašej angličtiny, nemčiny, ruštiny či akéhokoľvek ďalšieho jazyka potvrdí nielen niektorá z medzinárodných jazykových skúšok, ale predovšetkým osobný alebo telefonický pohovor s personalistom. Okrem toho je nutné predložiť doklad o dosiahnutom vzdelaní, pričom nie všetky firmy uznávajú diplom práve z vašej univerzity či vysoké školy. Niektorí zamestnávatelia môžu požadovať istú prax, preto  sa každá predchádzajúca skúsenosť z domova vypláca.

O všetkých požiadavkách zamestnávateľa je nutné sa v dostatočnom predstihu informovať a s hľadaním kvalifikovanej práce, ktorá je v zahraničí často kráľovsky platená, začať čo najskôr. Ďalším orieškom pre slovenského študenta alebo absolventa je prísna stratégia vedenia zamestnancov alebo ambicióznosť mnohých kolegov. Takmer zo všetkých prieskumov osobnosti vychádzajú Slováci oproti ostatným národom ako neambiciózni a prchké povahy. Súťaživé chovanie zahraničných kolegov sa vám tak môže mnohokrát zdať až bezohľadné. Tu je potrebné si pripomenúť, že v zahraničí bojuje každý sám za seba, nečakajte od nikoho pomoc. Nezostáva vám nič iné ako byť snaživí, učenliví a trpezliví.

Stojí mi zárobok za to?
Najmenej z dvoch aspektov je potrebné zhodnotiť finančnú stránku veci. Investíciou pre vás bude už samotná príprava na odjazd a pobyt. Musíte počítať s útratou za počiatočné týždne pobytu do prvých výplat. Značnú finančnú položku predstavujú aj náklady na dopravu na miesto pobytu. Administratívu spojenú s vybavovaním víz nemôžete z finančného hľadiska opomenuté.

Druhým finančným aspektom je zárobok ako taký. Hoci v niektorých krajinách sa dajú ušetriť celkom veľké peniaze, študenti často odchádzajú za pracou do zahraničia s prehnanými predstavami. Rovnako ako mzdy i životné náklady v danom štáte sú často niekoľkokrát vyššie.
Vami našetrená čiastka, o ktorú chcete byť po návrate domov bohatší, sa tak bude odvíjať od toho, koľko zarobíte a ako ste sa ochotní uskromniť. Pokiaľ i v zahraničí budete chcieť mať rovnaký životný štandard na aký ste zvyknutí z domova, tak ľahko nezbohatnete. No, ak sa uskromníte, usporíte viac. V tomto prípade sa držte zlatého pravidla v zahraničí pracujúcich Slovákov: zarob v cudzine, utrať doma.

Pre názornú predstavu treba zhodnotiť napríklad zárobok slovenského študenta v Londýne: „Aby som hovoril aspoň v trochu konkrétnych číslach, tak za seba môže, povedať, že v drahom Londýne pri mojom súčasnom plate (ktorý je mierne nad minimálnou mzdou a pracujem 4 dni týždenne) ušetrím asi dve tisíce libier ročne. To síce nie je žiadna zázračná čiastka, naviac ušetriť sa dá samozrejme i oveľa viac, ale dáva mi po návrate určitú slobodu. Najviac ušetriť sa dá samozrejme i omnoho viac, je to dosť individuálna záležitosť. Pre mňa šetrenie nie je hlavnou prioritou, dôležitejšie je, aby som mal čas na to, čo mňa zaujíma,“ hovorí Patrik z Trnavy, ktorý podobne ako mnohí ďalší študenti svoje rozhodnutie odísť a skúsiť šťastie v cudzine neľutuje. „Kto má chuť okúsiť život v zahraničí, neváhajte,“ dodal Patrik. Dobre však zvážte svoje možnosti a riziká, ktoré podstupujete a buďte pripravení nielen na to dobré, ale aj na to zlé.