Pracovná zmluva je veľmi dôležitá, no mnoho ľudí na to zabúda, keď často podpíšu hocičo, aby dostali vytúženú prácu. Keď stojíte pred pojmom pracovná zmluva, je dobré o nej vedieť aspoň základné informácie.
Na začiatok spomenieme práva a povinnosti vášho potencionálneho zamestnávateľa, ktorými sú hlavne:
1. Pred uzatvorením pracovnej zmluvy je povinný vás oboznámiť s právami a povinnosťami, ktoré pre vás vyplynú z pracovnej zmluvy, s pracovnými podmienkami a mzdovými podmienkami, za ktorých má prácu vykonávať. Zdá sa to príliš jednoduché, ale je to snáď najdôležitejšia časť celého prijímacieho pohovoru pred podpísaním zmluvy. Môžete sa napríklad dozvedieť, že nesmiete ísť na PN zo dňa na deň, dozviete sa čo bude vlastne vašou pracovnou náplňou a hlavne aký bude váš plat.
2. Zamestnávateľ môže od vás, keďže sa uchádzate o prvé zamestnanie, vyžadovať len informácie, ktoré súvisia s prácou, ktorú máte vykonávať. Takže nesmie vyžadovať informácie o tehotenstve, o rodinných pomeroch, o bezúhonnosti (s výnimkou ak ide o prácu, pri ktorej sa podľa osobitného predpisu vyžaduje bezúhonnosť, alebo ak požiadavku bezúhonnosti vyžaduje povaha práce), o politickej príslušnosti, odborovej príslušnosti a náboženskom vyznaní. V takomto prípade by šlo o diskrimináciu skloňovanú snáď vo všetkých pádoch.
3. Naopak vašou povinnosťou je informovať potencionálneho zamestnávateľa o skutočnostiach, ktoré bránia výkonu práce, alebo ktoré by mu mohli spôsobiť ujmu.
Čo by mala pracovná zmluva obsahovať
Po úspešnom zvládnutí vstupného pohovoru pristupujete k druhému nemenej závažnému kroku, ktorým je samotný podpis pracovnej zmluvy. Zmluva by mala zo strany zamestnávateľa obsahovať hlavne tieto náležitosti:
- druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika,
- miesto výkonu práce (obec a organizačnú časť alebo inak určené miesto),
- deň nástupu do práce,
- mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.
Samozrejme od vás sa čaká skontrolovať si ju a vyhľadať si v nej všetky informácie, na ktorých ste sa dohodli pri pohovore. V pracovnej zmluve je možné okrem vyššie uvedených náležitostí zapracovať aj ďalšie pracovné podmienky – výplatné termíny, pracovný čas, výmeru dovolenky a dĺžku výpovednej doby. V prípade, že vo firme existuje kolektívna zmluva, v ktorej sú zahrnuté spomínané fakty, ako aj mzdové podmienky, stačí, ak v zmluve uvedú odkaz na kolektívnu zmluvu.
Ďalej, ak účastníci majú záujem dohodnúť iné podmienky ako napr. hmotné výhody, možno ich spečatiť priamo v tejto časti celého prijímacieho ceremoniálu. Netreba zabudnúť, že ak v pracovnej zmluve, kolektívnej zmluve alebo pracovnom poriadku nie sú uvedené rozšírené nároky zamestnancov (napr. poskytovanej dovolenky alebo príspevku na stravu), riadia sa príslušnými ustanoveniami Zákonníkom práce.
Ak je miesto výkonu práce v cudzine, zamestnávateľ v pracovnej zmluve ďalej uvedie:
- dobu výkonu práce v cudzine,
- menu, v ktorej sa bude vyplácať mzda, prípadne jej časť,
- ďalšie plnenia spojené s výkonom práce v cudzine v peniazoch alebo naturáliách,
- prípadné podmienky návratu zamestnanca z cudziny.
Tieto informácie sa poskytnú zamestnancovi len vtedy, ak čas zamestnania v cudzine presiahne jeden mesiac. Nevzťahuje sa to teda na služobné cesty alebo školenia v cudzine.
Slovenský zákonník práce hovorí, že pracovná zmluva je uzatvorená, len čo sa účastníci ( teda zamestnávateľ a zamestnanec), dohodli na jej obsahu. Tento termín sa však nemusí zhodovať s termínom vzniku pracovného pomeru. Ten vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce. Pracovnú zmluvu teda môžete uzatvoriť napríklad 25. mája, ale ak je na zmluve uvedený ako deň nástupu do práce 1. jún, zamestnancom sa stávate až od 1. júna. V prípade, že ste aj podpísali pracovnú zmluvu, no v daný deň ste nenastúpili do práce, nijak neporušujete právne predpisy a nemôže byť sankcionovaní. Iná by bola však situácia, ak by ste by ste do práce nastúpili a po niekoľkých dňoch by ste zo dňa na deň jednoducho neprišli. V tomto prípade by mohol zamestnávateľ uplatniť vašu všeobecnú zodpovednosť za škodu spôsobenú zavinením porušením povinností pri plnení pracovných úloh.
Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. Inými slovami, ak niečo podpíšete, vezmite si písomné vyhotovenie aj so sebou. Po vykonaní doteraz spomenutých úkonov sa stávate zamestnancom a odo dňa začiatku splatnosti zmluvy vám začína plynúť tzv. skúšobná lehota.
Základné pravidlá
Dúfame, že sme vám pomohli na ceste k zamestnaniu. Nezabudnite na základne pravidlá:
- vždy si vziať papier, ktorý podpisujete,
- skontrolovať či podpisujete zmluvu s podmienkami, na ktorých ste sa vopred dohodli,
- presvedčiť sa či zmluva spĺňa náležitosti spomenuté v tomto článku,
- všetko čo sa udeje s vašim pracovno-právnym vzťahom musíte mať písomne.
- nezabudnite hlavne na svoje povinnosti a právo na odstupné alebo podanie výpovede.
Kolektívna zmluva, interné predpisy
Zamestnanec sa musí riadiť Zákonníkom práce, pracovnou zmluvou a v prípade, že ich daná spoločnosť má aj kolektívnou zmluvou či internými predpismi. Kolektívna zmluva podobne ako pracovná zmluva zakladá právne nároky zamestnancov (napr. výmera dovolenky, pracovné ohodnotenie…). Interné predpisy (napr. pracovný poriadok) zväčša upravujú len postupy a procedúry pre chod danej spoločnosti (organizácia zmien, žiadosť o dovolenku…).
V samotných kolektívnych zmluvách sú dohodnuté iba nároky zamestnancov, a to vo väčšej miere, ako ich určuje Zákonník práce. Teda viac dní dovolenky, vyššie odstupné, väčší príspevok na stravu a podobne. Na základe nej môžu mať tak zamestnanci napríklad o týždeň viac dovolenky ako by im priznal Zákonník práce (teda nie štyri týždne, ale majú päť) a podobne.
Pracovný poriadok, ktorý je najčastejším príkladom interného predpisu, môže byť vydaný až po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov, pričom každý zamestnanec s ním musí byť oboznámený. Zamestnávateľ v ňom môže napríklad určiť, že zamestnanci vybraného oddelenia musia chodiť do práce v určitom oblečení alebo spôsob vyberania dovolenky.
Práva zamestnancov môže zastupovať: odborová organizácia, zamestnanecká rada (v spoločnosti, kde je viac ako 50 zamestnancov), zamestnanecký dôverník (kde je menej ako 50 zamestnancov), ktorých ustanovenie a kompetencie vymedzuje Zákonník práce.
Loading ...
Loading ...