Podoba pracovní smlouvy je velmi důležitá a mnoho lidí na to zapomíná. Většinou podepíší cokoliv, jen aby dostali práci. Pokud zvítězíte ve výběrovém řízení, je vám zpravidla nabídnuto pracovní místo. Před nástupem do zaměstnání je třeba ale podepsat pracovní smlouvu. Pracovní smlouvu je třeba před vlastním podpisem důkladně prostudovat. Čtěte obzvláště pozorně informace, které jsou napsány nejmenším písmem, tam se mohou skrývat záludnosti.

Před uzavřením pracovní smlouvy

Před uzavřením pracovní smlouvy je zaměstnavatel povinen vás seznámit s právy a povinnostmi, které pro vás z pracovní smlouvy vyplývají, a s pracovními a v neposlední řadě i mzdovými podmínkami, za nichž máte práci konat. Pokud pracovní smlouva neobsahuje údaje o právech a povinnostech vyplývajících z pracovního poměru, je zaměstnavatel povinen vás o nich ještě písemně informovat, a to nejpozději do jednoho měsíce od vzniku pracovního poměru. Informace musí obsahovat:

• jméno zaměstnance a název a sídlo zaměstnavatele, je-li právnickou osobou, nebo jméno a adresu zaměstnavatele, je-li fyzickou osobou,
• bližší označení druhu a místa výkonu práce,
• nárok na délku dovolené na zotavenou, popřípadě uvedení způsobu určování nároku na dovolenou,
• údaj o výpovědních dobách,
• údaj o mzdě a způsobu odměňování, splatnosti mzdy, termínu výplaty mzdy, místu a způsobu vyplácení mzdy,
• stanovení týdenní pracovní doby a rozvržení pracovní doby.

Co to je pracovní smlouva

Pracovní smlouva je nejčastějším způsobem vzniku pracovního poměru. Je to dvoustranný právní akt, to znamená, že je uzavřena mezi dvěma stranami, zaměstnavatelem a zaměstnancem. Zaměstnavatel je povinen uzavřít pracovní smlouvu písemně. Pokud se však jedná o sjednání pracovního poměru na dobu kratší než jeden měsíc, je povinen tak učinit jen, jestliže o to zaměstnanec žádá. O písemné vyhotovení si ale musíte říci. Není-li písemná forma pracovní smlouvy dodržena, porušil zaměstnavatel své povinnosti vyplývající ze zákoníku práce. Ovšem i ústně uzavřená pracovní smlouva je platná.

Máte právo žádat o změny a doplnění v předloženém návrhu.

Co by měla pracovní smlouva obsahovat

Pracovní smlouva nebo její přílohy, případně vnitrofiremní předpisy, by měly jasně definovat nejen místo výkonu práce, datum nástupu do zaměstnání, dobu trvání pracovního poměru, ale před podpisem byste měli mít jasně dánu náplň práce a měl byste znát způsob, podle kterého a v jaké výši budete odměňován.

Pokud má podnik kolektivní smlouvu, měl byste mít možnost se s ní také seznámit. V případě, že jste se seznámil se všemi podmínkami a souhlasíte s nimi, nic vám nebrání pracovní smlouvu podepsat.

Zapamatujte si o pracovní smlouvě

• musí být uzavřena písemně,
• v pracovní smlouvě nesmí chybět ­ druh práce, místo výkonu práce a den nástupu do práce,
• druh práce musí být specifikován zcela konkrétně,
• maximální zkušební doba smí činit tři měsíce,
• ještě než podepíšete pracovní smlouvu, pořádně si ji přečtěte a čtěte hlavně to, co je malými písmeny, tam se většinou skrývá to nejdůležitější.

Co nedělat

• Nepodepsat dohodu o ukončení pracovního poměru, pokud je skutečný důvod ukončení pracovního poměru takový, že máte právo na odstupné.
• Nenastupovat na dovolenou jen po ústní dohodě s vedoucím.

- red -

2. Zamestnávateľ môže od vás, keďže sa uchádzate o prvé zamestnanie, vyžadovať len informácie, ktoré súvisia s prácou, ktorú máte vykonávať. Takže nesmie vyžadovať informácie o tehotenstve, o rodinných pomeroch,  o bezúhonnosti (s výnimkou ak ide o prácu, pri ktorej sa podľa osobitného predpisu vyžaduje bezúhonnosť, alebo ak požiadavku bezúhonnosti vyžaduje povaha práce), o politickej príslušnosti, odborovej príslušnosti a náboženskom vyznaní. V takomto prípade by šlo o diskrimináciu skloňovanú snáď vo všetkých pádoch.

3. Naopak vašou povinnosťou je informovať potencionálneho zamestnávateľa o skutočnostiach, ktoré bránia výkonu práce, alebo ktoré by mu mohli spôsobiť ujmu.

Čo by mala pracovná zmluva obsahovať
Po úspešnom zvládnutí vstupného pohovoru pristupujete k druhému nemenej závažnému kroku, ktorým je samotný podpis pracovnej zmluvy. Zmluva by mala zo strany zamestnávateľa obsahovať hlavne tieto náležitosti:
-  druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika,
-  miesto výkonu práce (obec a organizačnú časť alebo inak určené miesto),
-  deň nástupu do práce,
-  mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

Samozrejme od vás sa čaká skontrolovať si ju a vyhľadať si v nej všetky informácie, na ktorých ste sa dohodli pri pohovore. V pracovnej zmluve je možné okrem vyššie uvedených náležitostí zapracovať aj ďalšie pracovné podmienky – výplatné termíny, pracovný čas, výmeru dovolenky a dĺžku výpovednej doby. V prípade, že vo firme existuje kolektívna zmluva, v ktorej sú zahrnuté spomínané fakty, ako aj mzdové podmienky, stačí, ak v zmluve uvedú odkaz na kolektívnu zmluvu.

Ďalej, ak účastníci majú záujem dohodnúť iné podmienky ako napr. hmotné výhody, možno ich spečatiť priamo v tejto časti celého prijímacieho ceremoniálu. Netreba zabudnúť, že ak v pracovnej zmluve, kolektívnej zmluve alebo pracovnom poriadku nie sú uvedené rozšírené nároky zamestnancov (napr. poskytovanej dovolenky alebo príspevku na stravu), riadia sa príslušnými ustanoveniami Zákonníkom práce.

Ak je miesto výkonu práce v cudzine, zamestnávateľ v pracovnej zmluve ďalej uvedie:
-  dobu výkonu práce v cudzine,
-  menu, v ktorej sa bude vyplácať mzda, prípadne jej časť,
-  ďalšie plnenia spojené s výkonom práce v cudzine v peniazoch alebo naturáliách,
-  prípadné podmienky návratu zamestnanca z cudziny.

Tieto informácie sa poskytnú zamestnancovi len vtedy, ak čas zamestnania v cudzine presiahne jeden mesiac. Nevzťahuje sa to teda na služobné cesty alebo školenia v cudzine.

Slovenský zákonník práce hovorí, že pracovná zmluva je uzatvorená, len čo sa účastníci ( teda zamestnávateľ a zamestnanec), dohodli na jej obsahu. Tento termín sa však nemusí zhodovať s termínom vzniku pracovného pomeru. Ten vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce. Pracovnú zmluvu teda môžete uzatvoriť napríklad 25. mája, ale ak je na zmluve uvedený ako deň nástupu do práce 1. jún, zamestnancom sa stávate až od 1. júna. V prípade, že ste aj podpísali pracovnú zmluvu, no v daný deň ste nenastúpili do práce, nijak neporušujete právne predpisy a nemôže byť sankcionovaní. Iná by bola však situácia, ak by ste by ste do práce nastúpili a po niekoľkých dňoch by ste zo dňa na deň jednoducho neprišli. V tomto prípade by mohol zamestnávateľ uplatniť vašu všeobecnú zodpovednosť za škodu spôsobenú zavinením porušením povinností pri plnení pracovných úloh.

Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. Inými slovami, ak niečo podpíšete, vezmite si  písomné vyhotovenie aj so sebou. Po vykonaní doteraz spomenutých úkonov sa stávate zamestnancom a odo dňa začiatku splatnosti zmluvy vám začína plynúť tzv. skúšobná lehota.

Základné pravidlá
Dúfame, že sme vám pomohli na ceste k zamestnaniu. Nezabudnite na základne pravidlá:
-  vždy si vziať papier, ktorý podpisujete,
-  skontrolovať či podpisujete zmluvu s podmienkami, na ktorých ste sa vopred dohodli,
-  presvedčiť sa či zmluva spĺňa náležitosti spomenuté v tomto článku,
-  všetko čo sa udeje s vašim pracovno-právnym vzťahom musíte mať písomne.
-  nezabudnite hlavne na svoje povinnosti a právo na odstupné alebo podanie výpovede.

Kolektívna zmluva, interné predpisy
Zamestnanec sa musí riadiť Zákonníkom práce, pracovnou zmluvou a v prípade, že ich daná spoločnosť má  aj kolektívnou zmluvou či internými predpismi. Kolektívna zmluva podobne ako pracovná zmluva zakladá právne nároky zamestnancov (napr. výmera dovolenky, pracovné ohodnotenie…). Interné predpisy (napr. pracovný poriadok) zväčša upravujú len postupy a procedúry pre chod danej spoločnosti (organizácia zmien, žiadosť o dovolenku…).

V samotných kolektívnych zmluvách sú dohodnuté iba nároky zamestnancov, a to vo väčšej miere, ako ich určuje Zákonník práce. Teda viac dní dovolenky, vyššie odstupné, väčší príspevok na stravu a podobne. Na základe nej môžu mať tak zamestnanci napríklad o týždeň viac dovolenky ako by im priznal Zákonník práce (teda nie štyri týždne, ale majú päť) a podobne.

Pracovný poriadok, ktorý je najčastejším príkladom interného predpisu, môže byť vydaný až po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov, pričom  každý zamestnanec s ním musí byť oboznámený. Zamestnávateľ v ňom môže napríklad určiť, že zamestnanci vybraného oddelenia musia chodiť do práce v určitom oblečení alebo spôsob vyberania dovolenky.

Práva zamestnancov môže zastupovať: odborová organizácia, zamestnanecká rada (v spoločnosti, kde je viac ako 50 zamestnancov), zamestnanecký dôverník (kde je menej ako 50 zamestnancov), ktorých ustanovenie a kompetencie vymedzuje Zákonník práce.