Ako pôsobíte a zapôsobíte na poslucháčov?

Skúste si uvedomovať čo hovoríte, aj ako to hovoríte. Nekomunikujete len slovami, poslucháči získavajú informácie aj z neverbálnych prejavov. Je dobré nájsť [...]]]> Vystúpenie je zvláštnou formou komunikácie, v ktorej sú určité pravidlá vedúce k úspešnému výsledku. Málokto sa verejnému vystupovaniu vyhne a tak je dobré vedieť pár užitočných krokov, ako sa na vystúpenie dobre pripraviť.

Ako pôsobíte a zapôsobíte na poslucháčov?

Skúste si uvedomovať čo hovoríte, aj ako to hovoríte. Nekomunikujete len slovami, poslucháči získavajú informácie aj z neverbálnych prejavov. Je dobré nájsť si prirodzený štýl vystupovania a navodiť priamy a osobný vzťah k poslucháčom.

Nalaďte sa pozitívne a usmievajte sa, prirodzený úsmev pôsobí sympaticky. Nepodceňujte ani primeranú gestikuláciu, najlepšie takú, akú by ste použili v rozhovore s priateľom. Pokiaľ budete mať ruky vo vreckách, skrížené na prsiach, alebo to budete s gestami neprirodzene preháňať, pravdepodobne sa vám podarí odpútať pozornosť od podstaty vystúpenia.

Neverbálnymi prejavmi sú oslovované najmä pocity. Očný kontakt otvára komunikačný kanál medzi ľuďmi. Snažte sa neblúdiť pohľadom po miestnosti, nevyhýbajte sa publiku, sústreďte pohľad na poslucháčov, aby vedeli, že ich vidíte. Avšak nevenujte príliš dlhý pohľad jednej osobe, mohlo by to byť nepríjemné.

Čo sa týka držania tela, snažte sa stáť rovno a prirodzene, aby ste nepôsobili strnulo. Váhu rovnomerne rozložte a neprenášajte ju z jedného boku na druhý a späť, to by mohlo pozornosť poslucháčov odpútať.

Pracujte s hlasom a spôsobom reči, aby ste sa vyhli:

• monotónnemu hlasu – spôsobuje ho väčšinou strach, v tom prípade je potrebné uvoľniť svaly na pažiach a nohách a začať normálne dýchať,
• nevhodnej rýchlosti – väčšinou ide o príliš rýchlu reč. Keď znervóznieme, rýchlosť hovoru sa väčšinou zvyšuje. Snažte sa robiť prestávky, kde treba, poslucháči potrebujú čas na uvedomenie si informácií, ktoré im podávate,
• problém s hlasitosťou – tieto problémy sa obvykle dajú vyriešiť nácvikom, poproste niekoho, aby objektívne zhodnotil hlasitosť vášho prejavu.

Dbajte na svoj vzhľad. Vkusné profesionálne oblečenie odráža váš rešpekt voči poslucháčom. Prispôsobte svoj zovňajšok situácii. To isté platí pre účes, make-up a celkové vystupovanie.

Vo vašom verbálnom prejave by ste mali myslieť na to, aby ste sa vyjadrovali jasne, používali krátke a výstižné vety, zdôrazňovali to, čo je podstatné. Zodpovedajúce znalosti o danej téme sú samozrejme nutnosťou. Je dobré vyhýbať sa častému používaniu slovíčka JA. Napr. namiesto „ukážem vám…“ je lepšie použiť „tu vidíte“…

Strach z vystupovania

Je prirodzené, že verejné vystúpenie spôsobuje stres, ktorý sa prejavuje rôzne. Väčšina ľudí pociťuje trému pred alebo behom verejného vystúpenia, ak sa vám však podarí tento stres pozitívne usmerniť, môžete ho využiť vo svoj prospech.

Je dobré, ak si vystúpenie vopred v duchu predstavíte, od začiatku, ako vstupujete do miestnosti, ako prednášate, sebavedomo odpovedáte na otázky, až ako odchádzate s pocitom dobre odvedenej práce. Pomôže vám to sústrediť sa na to, čo máte urobiť pre dosiahnutie úspešného vystúpenia. Vystúpenie si vyskúšajte, nacvičte, aby ste prekonali obavy a pôsobili profesionálne. A hlavne, verte si.

Sústreďte sa na publikum. Nezaoberajte sa príliš sami sebou. Sústreďte sa na to, aby ste poslucháčom pomohli pochopiť a prijať obsah vášho vystúpenia.

Keď vo vás rastie napätie a svaly sa vám zvierajú, je dobré nájsť si pár minút a sústrediť sa na uvoľňovanie a správne dýchanie. Pokiaľ znervózniete počas vystúpenia, pomáha pohyb, aby ste uvoľnili nahromadenú energiu. Pokiaľ máte možnosť, môžete príležitostne urobiť pár krokov, nezabúdajte na prirodzené gestá. Aj tu platí všetko s mierou, ak budete poskakovať a rozhadzovať rukami všade navôkol, profesionalitou neohúrite.

Príprava vystúpenia

Predpokladom úspešného vystúpenia je príprava a plánovanie. Najskôr je potrebné zodpovedať si otázku, prečo vystúpite a čo by ste chceli vaším vystúpením dosiahnuť. To vám uľahčí samotnú prípravu na vystúpenie. Je dôležité premyslieť si špecifické ciele v súvislosti so svojimi poslucháčmi. Vystúpenie môže byť informatívne (prednášate o faktoch), alebo presvedčovacie, vždy je však dôležitý cieľ – to, čo chcete dosiahnuť.

Dôležitým krokom je uvedomenie si, komu budete prednášať. Zamerajte sa na svojich poslucháčov a zamyslite sa, aká je ich úroveň vedomostí (vhodnosť používania odborných výrazov, skratiek); aké sú ich potreby; čo prijmú pozitívne/negatívne; čo ich zaujíma – na čo by sa mohli opýtať…

Pri samotnej príprave je dobré začať s hlavnou časťou reči. Tá by mala obsahovať 2-5 hlavných bodov, myšlienok, ktoré predstavujú základné informácie, ktoré chcete svojím poslucháčom povedať. Myšlienky, o ktoré sa budú hlavné body opierať, ako špecifické vysvetlenia, výhody zaraďte do podbodov. Hlavné myšlienky a informácie, ktoré chcete zdôrazniť je najlepšie spomenúť na začiatku aj na konci vystúpenia.

Pri spracovávaní úvodu sa zamyslite, k čomu má slúžiť – predstaviť rečníka, tému a upútať poslucháča. Na upútanie môžete v úvode zvoliť rečnícke otázky, anekdotu, šokujúce prehlásenie týkajúce sa danej témy, alebo humor (na ten však pozor, je veľmi dôležité aby bol primeraný situácii, aby súvisel a s témou a neurážal, v opačnom prípade môže vášmu vystúpeniu skôr ublížiť ako pomôcť). Dobrý záver sa vracia k myšlienkam z úvodu a slúži pre zhrnutie dôležitých bodov.

Môžete vytvoriť aj podklady pre poslucháčov, ktoré im budú slúžiť ako zhrnutie, či pripomenutie dôležitých informácií a taktiež, môžete použiť vizualizačné pomôcky. Pravidlá týkajúce sa prípravy a používania vizualizačných pomôcok sú samozrejme tiež veľmi dôležité.

- red -

Jednoduché [...]]]> Tvrdí sa, že iba 7% informácií sa pri komunikácii čerpá zo slov, 38% zistíte z tónu hlasu a až 55% pochádza z neverbálnej komunikácie. Zrejme ste už počuli nejaké rady o tom, ako podávať ruku pri pohovore, alebo ako vstupovať do miestnosti. Tieto aspekty sú však len malou časťou toho, aké zložky neverbálnej komunikácie sú pri pohovore testované.

Jednoduché úkony ako je práve podanie ruky sa dajú veľmi ľahko nacvičiť a nemusia mať žiadnu výpovednú hodnotu. No iné aspekty sa dajú nacvičiť len veľmi ťažko, čo však neznamená, že sa ich nemôžeme uvedomovať a aspoň čiastočne ich ovplyvňovať.

Nenechajte sa jednotlivými kategóriami príliš znervózniť, najdôležitejší je celkový dojem, ktorý u personálneho pracovníka vyvoláte, preto sa snažte byt maximálne prirodzení. Viac ako dobrá známka  v čiastkovom hodnotení sa cení celkový súlad všetkých neverbálnych zložiek.

Pohyb v priestore
Jedným zo základných atribútov je proxemika, teda pohyb v priestore a udržovanie vzdialenosti. Nejde iba o vzdialenosť horizontálnu, teda o to, akú vzdialenosť zaujímame od okolitých osôb, ale taktiež o proxemiku vertikálnu. Tá zisťuje, či sa človek snaží pri komunikácii s inými povyšovať, alebo či sa naopak prispôsobuje ich úrovni, napr. pri rozhovore, kedy jedna z osôb sedí a druhá stojí.
Do miestnosti vstupujte pokojne a rozvážne. Nikdy nezačnite hovoriť hneď vo dverách. Pokojne vojdite, zatvorte za sebou dvere, pozdravte, prípadne sa predstavte a počkajte na vyzvanie, aby ste sa posadili. Súčasťou vášho predstavenia je potrasenie rukou. Počkajte však či vám človek, ktorý vás prijíma, ruku podá alebo nie. Hlavne sa neponáhľajte ku stolu a nezačnite potriasať rukou vy. Takéto chovanie by mohlo byť interpretované ako príliš agresívne.

Dotýkanie sa
Ďalším atribútom je haptika – dotýkanie sa. Predmetom zisťovania je, či je uchádzač aktívny, či podáva ruku ako prvý alebo má naopak chladný odstup a ako na takéto podnety od okolia reaguje, alebo či takéto situácie vyhľadáva. Váš stisk by mal byt pevný (ne však príliš) a energický. Pokúste sa udržovať očný kontakt s tým, kto vám ruku podáva.

Ak chcete pri pohovore vytvoriť uvoľnenú atmosféru, skúste, samozrejme nenápadne, napodobovať gestá svojho partnera. Druhého tým pozitívne naladíte. Nikdy však nenapodobujte dominantné gesta svojho budúceho šéfa, tým by ste dali najavo, že chcete byť jeho konkurentom.

Výraznou zložkou pri pohovore je tiež sebadotýkanie. Sem patria najmä zlozvyky ako sú rôzne dotyky tváre alebo hranie sa s doplnkami odevu pri nervozite.

Gestá
V časti gestikulácia si personalista bude všímať pohyb vašich rúk a to, či pôsobíte pokojne alebo máte príliš veľa gest. Dôraz sa kladie aj na tvar gest, najmä ak sú zaguľatené alebo smerujú skôr k vám alebo k vášmu partnerovi pri rozhovore.

Škriabanie a dotýkanie tváre ukazuje neistotu, zakryté ústa znamenajú nesúhlas s tým, o čom sa diskutuje.

Pokiaľ si priložíte ruky ku hlave, značí to záujem, ale ak mierite ukazovákom smerom ku spánku, môžete to byť interpretované ako vaše pochyby a kritika. Podoprená hlava je jednoznačným signálom nudy a nezáujmu.

Ak chcete vyslať pozitívny signál, nakloňte hlavu, čím prejavujete záujem a usmejte sa. Skúste tiež nakloniť celé telo smerom k vášmu partnerovi v diskusii. Úsmev je signál priateľstva a otvorenosti, ale pokiaľ neodhaľuje zuby, môže znamenať skrývanú nervozitu. V každom prípade buďte prirodzení, nesnažte sa pasovať do nejakej pózy. Takéto chovanie sa dá totiž veľmi ľahko rozpoznať.

Postoje môžu byť uzatvorené alebo otvorené, zväčšené alebo naopak neprimerane malé. Veľmi dôležité je to, či sú vaše postoje plné póz alebo či pôsobíte úplne uvoľnene. Pokiaľ si chcete niektoré postoje nacvičiť, venujte tomu veľkú pozornosť alebo sa ich naučte používať v bežnom živote skôr než ich použijete pri pohovore. Veľa o vás povie i početnosť a charakter pohybov a ich vzájomná náväznosť, špeciálna pozornosť je venovaná najmä pohybom nôh, rúk a hlavy.

Výraz tváre
Pri samotnom pohovore si uvedomujte vlastnú mimiku, aj keď mimické prejavy sa dajú len veľmi ťažko ovplyvňovať. Zamerajte sa na živosť vlastnej mimiky a pozornosť venujte najmä pohybom očí, pier a brady. Napríklad nervozitu môže prezradiť zvýšená frekvencia žmurkania, tu sa však zamerajte radšej na odstraňovanie nervozity, s ktorou odstránite aj iné nežiaduce prejavy, ktoré vašu nervozitu prezradia. Všeličo prezradí tiež pohľad očí a udržanie očného kontaktu. Ten sa hodnotí v troch základných kategóriách – pri slovnom prejave, pri počúvaní a vo vzťahu k nehovoriacim osobám.

Hlas a melódia reči
Kým niektoré neverbálne prejavy je možné nacvičiť len obmedzene, nejazykové charakteristiky reči je možné vylepšiť takmer k dokonalosti. Medzi ľahko ovplyvniteľné patrí hlasitosť reči a rýchlosť reči, výška hlasu, plynulosť prejavu, výslovnosť a spisovnosť. Môžete sa pripraviť na hodnotenie v oblasti skákania do reči, kladenia a zodpovedania otázok alebo na to, či je Váš prejav takmer neprerušiteľný, alebo či pracujete s pauzami a tichom.